Bratislava 5. júna 2023: Podiel slovenských potravín na pultoch obchodov v roku 2023 dosiahol hodnotu 41,7%. Oproti roku 2022 ide o pokles o 0,6 percentuálneho bodu (z hodnoty 42,3%). Hoci v ostatných piatich rokoch podiel vystavenia slovenských výrobkov mierne rástol, väčšina maloobchodných sietí ich podiel na svojich regáloch nezvyšovala a rozhodujúci vplyv mala zmena trhového podielu jednotlivých obchodných reťazcov na Slovensku v prospech tých, ktoré majú najnižší podiel slovenských výrobkov vo svojej ponuke.

Potravinárska komora Slovenska už od roku 2011 uskutočňuje prieskum vystavenia slovenských výrobkov v maloobchode prostredníctvom agentúry Go4insight, pričom kvôli relevantnosti dát používa rovnakú metodológiu. V roku 2023 sa prieskum uskutočňoval osobným zberom dát prostredníctvom anketárov v 360 predajniach potravinových reťazcov v celej Slovenskej republike. Terénny zber údajov prebiehal v mesiaci marec až apríl 2023 v rovnakých obchodných sieťach ako minulý rok.

Podľa výsledkov prieskumu dosiahol podiel vystavenia slovenských výrobkov v roku 2023 úroveň 41,7%, čo je medziročne pokles o 0,6 percentuálneho bodu (p. b.) v porovnaní s rokom 2022 (42,3%).

Dlhodobé merania od roku 2011 ukazujú, že podiel vystavenia slovenských potravín do roku 2017 každoročne klesal (z 50% až na 37,2 %), až v roku 2018 začal postupne opäť rásť. Podiel vystavených slovenských výrobkov následne rástol päť rokov za sebou s priemerným ročným nárastom o 1 percentuálny bod. V roku 2023 sa však aj tento rast zastavil.

 „Pandémia a následne energetická kríza a vojenský konflikt na Ukrajine mali pre potravinárske odvetvie na Slovensku i v celej Európskej únii závažné dôsledky v podobe enormného nárastu vstupných nákladov na výrobu potravín. Inflácia cien potravín sa v Slovenskej republike vyšplhala na druhú najvyššiu úroveň v rámci Európskej únie, čo ovplyvňuje spotrebiteľské správanie našich občanov. Boli sme preto zvedaví, aké sú hlbšie príčiny poklesu  vystavenia slovenských potravín v roku 2023,“ uviedol Daniel Poturnay, prezident Potravinárskej komory Slovenska.

Ako vyzerá zastúpenie slovenských potravín v jednotlivých obchodných sieťach?

Najvyššie zastúpenie slovenských potravín majú už tradične reťazce COOP Jednota (54,8%), nasledujú predajne Fresh (51,3%) a CBA (50,6%). Naopak jasne najmenej slovenských výrobkov je vystavených v reťazci Lidl (34,0%).

Pre meranie celkového podielu vystavenia slovenských potravín je okrem podielu v jednotlivých reťazcoch dôležitá aj ich váha, resp. trhový podiel jednotlivých obchodných reťazcov na celkovom predaji potravín na Slovensku.

„Ukazuje sa, že väčšina obchodných sietí už niekoľko rokov nedokáže zvýšiť podiel slovenských výrobkov vo svojej ponuke. Na pokles vystavenia na pulte a ponuky slovenských potravín majú v skutočnosti najväčší vplyv zmeny v trhovom podiele jednotlivých obchodných reťazcov na predaji potravín, pričom na Slovensku sa stále viac presadzujú reťazce s agresívnou cenovou politikou, masívnymi investíciami do reklamy a žiaľ, aj najnižším podielom slovenských potravín vo svojej ponuke,“ vysvetlil Daniel Poturnay.

Podiel domácich potravín na predajných pultoch vybraných obchodných reťazcov:

                                                               Rok 2023             Zmena oproti roku 2022

COOP Jednota                                   55 %                                        0 p .b.

Fresh                                                    51 %                                     + 1 p. b.

CBA                                                       51 %                                     + 1 p. b.

Kaufland                                               43 %                                        0 p .b.

Skupina Terno                                    43 %                                        0 p .b.

TESCO                                                 41 %                                     – 1  p. b.

Billa                                                       42 %                                        0 p .b.

Lidl                                                        34 %                                     + 1 p. b.

Do značnej miery podiel vystavených slovenských výrobkov determinuje aj formát predajne. Najvyšší podiel je v malých predajniach, nasledujú supermarkety, potom hypermarkety a najnižší podiel vystavených slovenských výrobkov je v diskontoch.

Ako vyzerá zastúpenie slovenských potravín v jednotlivých kategóriách potravín?

Najvyšší podiel zastúpenia slovenských výrobkov na regáloch je v kategóriách mlieko (72%), vody a minerálky       (67%), víno (53%), pivo (50 %) a mliečne výrobky (49 %). Najmenej zastúpené slovenské výrobky sú cukrovinky nečokoládové (10%), kategórií oleje (15%), konzervované produkty (15%) a cukrovinky čokoládové (20%).

Zo 16 sledovaných kategórií bol v roku 2023 zaznamenaný nárast v 3 kategóriách, najvýraznejší v vody a minerálny neochutené a ochutené a oleje (plus 3 p. b.). Naopak pkles zaznamenali ostatné mliečne výrobky a konzervované  produkty (mínus 3 p. b.).

„V prípade jednotlivých kategórií potravín už dlhodobo pozorujeme najvyšší podiel slovenskej produkcie u potravín, ktoré majú nižší stupeň spracovania, resp. tam, kde je pre spotrebiteľa dôležitá konkrétna značka alebo chuť výrobku. Naopak medzi výrobkami s vyššou pridanou hodnotou prevažujú potraviny dovezené zo zahraničia,“ dodáva Branislav Cvik.

Podiel slovenských výrobkov na pultoch predajní SR podľa kategórií:

Rok 2023             Zmena oproti roku 2022

Mlieko                                                   72 %                                     –  1 p. b.

Vody a minerálne vody                      67 %                                     + 3 p. b.                                

Víno                                                       53 %                                     + 1 p. b.                

Pivo                                                       50 %                                     –  2 p. b.                               

Mliečne výrobky – ostatné                 49 %                                      –  3 p. b.                                

Liehoviny a destiláty                           47 %                                     –  1 p. b.                               

Mäsové výrobky                                  46 %                                     –  1 p. b.                

Mliečne výrobky – prírodné syry       45 %                                        0 p .b.                                 

Cestoviny                                             42 %                                     –  1 p. b.                               

Spracované produkty                         38 %                                        0 p .b.                                 

Trvanlivé pečivo                                 28 %                                     –  2 p. b.                               

Nealkoholické nápoje                        23 %                                     –  1 p. b.                               

Cukrovinky čokoládové                     20 %                                     –  2 p. b.

Konzervované produkty                    15 %                                     –  3 p. b.

Oleje                                                     15 %                                     + 3 p. b.

Cukrovinky nečokoládové                10 %                                     –  2 p. b.

Ako vyzerá zastúpenie slovenských potravín v jednotlivých samosprávnych krajoch?

Najvyšší podiel slovenských potravín na pultoch obchodov je v Banskobystrickom kraji (47 %), nasleduje Žilinský kraj (45 %), Prešovský a Košický kraj (43 %), najnižší podiel má Trenčiansky kraj (38 %) a Bratislavský kraj (35 %).

„Pri porovnaní výsledkov za jednotlivé samosprávne kraje je zaujímavý fakt, že husto osídlené kraje s koncentráciou obyvateľstva a sietí s diskontnými predajňami a hypermarketmi majú najnižšie zastúpenie, naopak v krajoch, kde je vyššie zastúpenie domácich obchodných sietí je aj vyšší podiel slovenských potravín. V tejto súvislosti vnímame ako vysoké riziko aj možný vstup poľského diskontného reťazca, ktorý by znamenal ďalšie zhoršenie situácie pre slovenských výrobcov potravín. Lacným poľským potravinám, ktoré by reťazec priniesol na náš trh, by nedokázali konkurovať,“ komentoval Branislav Cvik.

„Po niekoľkých rokoch pozitívneho vývoja v podiele vystavenia slovenských výrobkov opätovne nastúpil negatívny trend. Aby nastal skutočne dlhodobý pozitívny trend v budovaní našej potravinovej sebestačnosti, musíme jasne pomenovať príčinu tohto problému – slovenskému potravinárskemu priemyslu sa nedostáva zodpovedajúca štátna podpora na budovanie jeho konkurencieschopnosti, čo viedlo k k vzniku investičného dlhu na úrovni približne 1 mld. €. Zmenu v tomto ohľade neprináša ani nové rozdelenie cca 5 mld. € z európskych dotácií na obdobie rokov 2023 až 2027. Ak nebude na strane slovenskej vlády skutočne úprimná snaha podporiť výrobu potravín na Slovensku, posilnenie potravinovej sebestačnosti Slovenska nie je reálne,“ uzavrel Branislav Cvik.

Potravinárska komora Slovenska je záujmovým združením právnických osôb, založeným potravinárskymi firmami pôsobiacimi na Slovensku s cieľom spolupracovať pri obhajovaní spoločných záujmov potravinárskeho priemyslu na úrovni štátnych a mimovládnych inštitúcií.

Hlavným poslaním Potravinárskej komory Slovenska je podpora rozvoja legislatívy, konkurencieschopnosti priemyslu, ochrana spotrebiteľa a životného prostredia, kvalita a bezpečnosť výrobkov, trvale udržateľný rozvoj a v neposlednom rade tiež zdravý životný štýl. Zdravý životný štýl v našom ponímaní predstavuje vyvážená výživa, vyvážený príjem a výdaj energie, fyzická aktivita a zdravie.

Potravinárska komora Slovenska pôsobí v Slovenskej republike od septembra 2002. Táto dobrovoľná organizácia združuje 57 členov, z ktorých 10 sú kolektívni členovia. Najdôležitejšou prioritou, ku ktorej smerujú všetky naše aktivity, je ochrana spoločných záujmov potravinárskeho priemyslu, a to nielen v Slovenskej republike, ale v rámci celej Európskej únie.

Kontakt: Jana Venhartová, riaditeľka, venhartova@pks.sk, +421 903 468 149, +421 2 444 500 45

Táto aktivita je organizovaná v rámci projektu: Rast výskumno-vývojových a inovačných kapacít a inovačných kapacít v priemysle a službách v Bratislavskom kraji, ITMS2014+ 313022AZG6. Projekt je spolufinancovaný Európskou úniou z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra